Počet zobrazení článku: 6154 Rozpisovať sa o tom, ako som sa dostal k funkcii "starejšieho", myslím, že nie je úlohou tohto článku. Skôr chcem čitateľovi ponúknuť a odovzdať skúsenosti, ktoré som počas môjho už 15 ročného pôsobenia na svadbách nadobudol.
Pretože za tie roky ich bolo naozaj veľa, možno sa nevyhnem niektorým konkrétnym situáciám, no chcem pre toho, kto bude čítať, nazvime ich "moje pamäti", bral ich ako dobre myslenú radu, alebo skúsenosti z praxe.
Rodina, ktorá ma pozve za starejšieho, na rozdiel odo mňa, ju nerobieva každý týždeň, či dva. Z toho vyplýva, že hoci ich nepoznám, ale už vopred im môžem byť nápomocný radami, čoho sa vyvarovať, naopak na čo nezabudnúť, ako čo pripraviť a ktoré veci radšej nechať stranou. V neposlednom rade je dobre sa navzájom spoznať a povedať, ako to robievam ja, čo tam chcú mať, (nejaké špeciálne požiadavky), čo nechcú atď.. Považujem teda za veľmi dôležité, približne týždeň pred samotnou svadbou stretnúť sa so svadobnou rodinou, (spravidla snúbenci a svadobné mamky), a porozprávať sa o príprave ako aj o ďalších veciach, ktoré majú veľmi veľký vplyv na konečný výsledok svadby.
Iste uznáte, že pokiaľ idete v čomkoľvek do niečoho neistého, nepripraveného, len tak "nejako bude", aj ten výsledok bude taký "nejaký", však sa uvidí.
Ale pozor!
Myslím si, že svadbu chce mať každý raz a poriadnu, aby keď aj o dvadsať či viac rokov, bude pozerať so svojimi deťmi či rodinou záznam zo svojej svadby, každý skonštatoval: "Teda tá vaša svadba naozaj za niečo stála." Považujem toto stretnutie za nevyhnutné, lebo z neho prirodzene vyústi príprava oficiálnej časti, ktorá tak nepôsobí chaoticky a nepripravene.
Počas môjho pôsobenia starejšieho som získal široký rozhľad na samotnú psychológiu počas svadobného dňa. Od človeka, od ktorého som sa učil texty, som dostal aj dôležitú radu, aby som do svadobného diania zapájal aj hostí na svadbe. Veľmi sa to osvedčilo, a to hneď z viacerých hľadísk. Hostia nepočúvajú počas svadby len moju intonáciu a farbu hlasu, preto výsledok nie je monotónny. Hostia, ktorých ja, ako starejší, zapojím programu, sú jednými z nich a k nim sa radi pripoja aj ostatní hostia. Poznajú ich lepšie ako mňa - oficiálnu osobu a im radi pomôžu, resp. prepáčia chyby ak niečo pokazia.
Ďalšou skúsenosťou je - nechať prepuknúť iniciatívu hostí.
Dnešný život je dosť hektický, a tým sú samozrejme poznačené aj nálady hostí na svadbách. Niet preto pre mňa väčšej radosti, ako keď ja niektorých z hostí nakazím nadšením . Ideálne však je keď sa sami hostia bavia neviazane a majú či už na tanečnom parkete alebo pri stole množstvo dobrých nápadov. Týchto hostí ja nazývam "spriaznené duše", ktoré keď ja ako starejší vyzdvihnem pochvalou, mi to mnohonásobne vrátia svojím až neuveriteľným výkonom počas večera.
Tieto "spriaznené duše" mi strhnú do zábavy aj tých, ktorí počas celého večera ticho sedeli a nezapájali sa do žiadnej akcie.
|